Foto: Daniela
V jesennom období pribúda zamračených a sychravých dní, a aj teplota vonku klesá, nehovoriac o prekvapivých výkyvoch počasia. Zmeny počasia vplývajú na naše telo a jeho imunitný systém a vystavujú ho zvýšenej záťaži. Je preto dôležité, aby sme preventívne posilnili našu imunitu a tým pomohli predchádzať rôznym ochoreniam. Keď chceme vedieť, čo pre naše telo toto ročné obdobie znamená, musíme sa bližšie pozrieť na to, ako to celé funguje.
Čo je imunitný systém? Čím je tvorený?
Imunita – obranyschopnosť je schopnosť organizmu účinne reagovať proti patogénom ako sú baktérie, vírusy, choroboplodné zárodky, a taktiež proti toxínom alebo nádorom. Imunita môže byť vrodená alebo získaná.
Imunitný systém je tvorený lymfatickou sústavou a orgánmi – slezinou a týmusom, ako aj kostnou dreňou a lymfatickými tkanivami ako sú mandle, nepostrádateľné sú aj koža a sliznice. Ďalšou dôležitou súčasťou imunitného systému sú „imunitné“ bunky viacerých druhov, ktoré majú pôvod v kostnej dreni. Patria sem leukocyty (biele krvinky), ktoré sa delia na lymfoidné bunky – B-lymfocyty, T-lymfocyty, a NK bunky (dokážu rozpoznať a zlikvidovať bunky napadnuté nádorom alebo vírusom), a myelinoidné bunky – neutrofily, bazofily, eozinofily, makrofágy a dendritové bunky.
Správne fungujúci imunitný systém si dokáže poradiť s nežiadúcimi narušiteľmi, ktorím sa podarilo vniknúť do nášho tela a zlikvidovať ich. Ak je imunita oslabená, môže dôjsť k premnoženiu patogénov a následnému prepuknutiu ochorenia.
Ako funguje imunita?
Naše telo je nepretržito vystavené rozličným patogénom, avšak silná imunita si s nimi vie poradiť. Pre správne fungovanie imunitného systému je dôležité celkové telesné zdravie a správne fungovanie fyziologických funkcií.. V nasledujúcich riadkoch si priblížime ako nás chráni imunitný systém pred patogénami.
Na to, aby došlo k imunitnej reakcii v tele musí najskôr dôjsť k rozpoznaniu patogénu ako hrozby pre organizmus. Túto identifikáciu zabezpečujú bunky, ktoré majú na povrchu receptory schopné zaznamenať prítomnosť vzorcov patogénov. Jedná sa o špecifické chemické štruktúry prináležiace jednotlivým druhom patogénov. Rozpoznanie patogénu môže spustiť niekoľko rôznych reakcií: Fagocytóza – priama reakcia bunky, pohltenie a zlikvidovanie patogénu, tvorba cytokínov – signálnych molekúl, ktoré sú nosičmi informácií pre ostatné imunitné bunky, čím regulujú samotný imunitný systém, komplementový systém – súbor sérových a membránových proteínov, ktoré majú schopnosť narúšať membránu patogénov, čo vedie k rozkladu patogénnych buniek.
Slezina je z imunitného hľadiska miestom, kde dochádza k obrane proti patogénom, ktoré vnikli do krvného obehu. Prebieha tu fagocytóza (pohlcovanie patogénov), aktivácia lymfocytov (imunitných buniek – bielych krviniek) a tvorba protilátok. Týmus, nazývaný tiež „detská žľaza“, je orgánom, v ktorom dozrievajú T-lymfocyty, ktoré vznikli v kostnej dreni (pre-T-lymfocyty). Dozrievaním v týmuse sa z pre-T-lymfocytov stávajú T-lymfocyty – bunky schopné brániť organizmus.
Lymfatické uzliny sa nachádzajú pozdĺž ciev. Ich úlohou je filtrácia a tvorba lymfocytov chrániacich nás pred cudzorodými organizmami. Súčasťou lymfatického systému je lymfa, ktorá sa vytvára v medzibunkových priestoroch z tkanivového moku. Lymfa necirkuluje v uzavretom obehu, zbiera sa do lymfatických kapilár, širšími cievami postupuje do lymfatických uzlín a do žilového systému.
Mandle sú párový orgán chrániaci dýchacie cesty pred infekciami. Poskytujú ochranu aj tráviacemu traktu pred patogénmi a zabezpečujú uvoľňovanie lymfocytov, ktoré sa vytvárajú v lymfatickom systéme. V neposlednej rade poskytuje nášmu telu ochranu aj koža. Je to prvá línia obrany nášho tela pred patogénmi. Významnú úlohu pri ochrane organizmu plnia aj sliznice, tým že oddeľujú vonkajšie prostredie od vnútorného.
Imunita a jeseň
Jeseň je všeobecne vnímaná ako obdobie so zvýšenou chorobnosťou. Môžeme to pozorovať aj na plniacich sa ambulanciách všeobecných lekárov pre dospelých a deti. Za týmto nárastom sa často skrýva práve jesenné počasie, hlavne jeho výkyvy, ktoré sú priaznivé pre množenie vírusov. Ďalším faktorom, ktorý pomáha vírusom v tomto období sa množiť sú uzavreté priestory v práci, v škole alebo škôlke.
Najčastejšie sa pri „jesenných“ ochoreniach jedná o nachladnutie, ktoré je zväčša vírusového pôvodu a postihuje horné dýchacie cesty. Pomerne častý je aj výskyt chrípky. Tieto dve ochorenia sa vyznačujú upchatým nosom, kýchaním, kašľom a prípadnou bolesťou hlavy. Aj keď majú podobné príznaky chrípka narozdiel od prechladnutia udrie nečakane a rýchlo, a je sprevádzaná vysokými teplotami, často aj zimnicou a bolesťou pohybového aparátu – kĺbov a svalov.
Kvôli zvýšenému náporu na náš imunitný systém v tomto ročnom období je veľmi dôležité mať silnú slizničnú imunitu, keďže sa jedná o nárazníkové pásmo pre patogény. Samozrejme, aj ostatné obranné mechanizmy nášho tela sú nepostrádateľné. Zdravé sliznice a koža však môžu zabrániť tomu, aby patogény vôbec vnikli do tela, a tým aj nutnotsti následnej identifikácie a reakcie buniek imunitného systému na patogény. To znamená, že riziko prepuknutia choroby sa dobrou imunitou slizníc a kože výrazne znižuje.